Cestovanie po Brazílii - z Lisabonu do Ria

Autor: Peter Korenek | 12.10.2015 o 22:50 | Karma článku: 5,26 | Prečítané:  884x

Po neobvykle ťažkej ceste z Bratislavy do Lisabonu sa vydávame v ústrety dobrodružstvám na ceste z Lisabonu do Ria de Janeira. Dnes sa chceme už prechádzať po Copacabane! Rio volá!

Po včerajšej ceste (link) sme si v noci chvíľku pospali, letíme o 9 ráno. Pred nami je náš najdlhší let - 10 hodín. Z hotela v centre Lisabonu sa rýchlo dostávame na stanicu metra na letisku. Stanica bola otvorená len nedávno a to v roku 2012. Po stenách stanice sa na Vás usmieva alebo mračí dokopy 53 karikatúr, ktoré vytvoril známy karikaturista António Antunes z bieleho a čierneho mramoru. Stvárňujú rozličných maliarov, spevákov či športovcov. Na obrázku vidíte napríklad mnohostranného umelca Stuart Carvalhaisa, maliara Amadea de Souza Cardoso, básnika Fernanda Pessoa a karikaturistu Rafaela Bordalo Pinheiro.

Po pozretí karikatúr vystupujeme zo stanice metra. Čaká nás príjemné prekvapenie. Práve vychádza slnko, ktoré nám po tmavom metre dobíja energiu na plnú kapacitu na ďalšiu cestu.

Letisko je hneď vedľa stanice, takže po klasickej bezpečnostnej kontrole už len čakáme kým otvoria brány. Letíme lietadlom Airbus A340. Zatiaľ najväčším,akým sme doteraz išli. Web check-in sme mali hotový a pri tomto lete sme mali už aj vopred rezervované miesta na sedenie pri okne. Nastupujeme. Letecká spoločnosť sa o svojich cestujúcich vie dobre postarať - na každej sedačke sú prichystané v igelite zabalené vankúše, deky a slúchadlá. Tak terazuž veru v lietadle mrznúť nebudeme. V lietadle sú popri oknách po dve sedačkya v strede lietadla sú štyri oddelené uličkami.

Ako postupujeme k našim miestam zisťujeme, že pri web check-ine sa musela stať nejaká chyba - nesedíme pri okne ale v strede lietadla. No čo už vravíme si, aspoň tento raz sedíme spolu, cestou domov to snáď bude aj pri okne. Nudiť sa nebudeme, každé sedadlo má v sebe zabudovaný zábavný systém s filmami, hudbou a hrami. Systém tiež zobrazuje informácie o lete. Prípravy na let sú ukončené, vzlietame. Pred nami je dlhá cesta - 7720 kilometrov.

Po dvoch hodinách letu sa podáva obed, tentokrát to nebola veru žiadna sláva. Priznávam si, že som preberavý, nezjem len tak hocičo, ale toto je fakt hrozné… to sa nedá jesť. Máme na výber rybu (Domi hovorí, že je úplne bez chuti) alebo mäsové guľky (toto si dávam bohužiaľ ja). Ešteže máme domáce bagety so šunkou v batohu :) Po večeri zrazu zhasíňajú svetlá, ide sa spať. Teda ten kto chce, my si ešte pozeráme pekný romantický horor na dobrú noc. Inak by sme asi nezaspali. Ani sa to nezdá a už pristávame. Pilot z letovej hladiny 12000 metrov klesá naozaj rýchlo, takže všetkým asi praská v bubienkoch ako mne. Šťastlivo však pristávame, 15:30 miestneho času. Je tu časový posun -5 hodín. Teraz prichádza tá chvíľa - prišla nám batožina? zvládol prepravca prestup v Lisabone? Je tu !! Vyšlo to. Prichádza ako úplne posledná batožina asi preto, že sme prestupovali a naložili ju ako prvú.

Teraz máme ďalšiu úlohu - zmeniť si euráče na brazílsku menu Real. Chvíľu sa nám lámal jazyk pri vyslovovaní jej názvu. Jeden real, dva realy hovoríme si po našom. Portugalci však hovoria um real, dois reais. Doteraz to neviem vysloviť. Pôvodne sme si ich chceli zameniť už v Lisabone, tam nám však ujo v zmenárni povedal, že pred nami pán zobral posledné. Pred príchodom do Brazílie sme si študovali dosť aj o bezpečnosti na letisku. Na viacerých fórach vystríhali pred výberom hotovosti v bankomate na prvom poschodí letiska, pretože sú tam skryté kamery na snímanie PIN kódov. Máme teda dosť aj v hotovosti, aby sme si tu nemuseli vyberať z bankomatu. Vystupujeme z príletovej zóny a okolo stojaci domáci sa nám už prihovárajú so slovami:”Taxi? Taxi?” Keďže portugalsky nevieme, krútime hlavou a skúšame otázku v angličtine:”Where can we exchange money?”. Domáci nereagujú. tu s angličtinou nepochodíme.Skúšame “Wo konnen wir Geld wechseln?” Ešte väčšie ticho. “Euro para Real?” Usmievavá tvár - “Síííí” - konečne sme uspeli. Chlapík nám ukazuje, nech ho nasledujeme. Zachádza za búdku s občerstvením a vyťahuje kalkulačku. Ťuká 200x4,1=820. Celkom dobrý kurz, vravíme si. Na letisku v Riu si treba dať pozor asi na všetko, radšej teda cúvame a ukazujeme, že neberieme. Čo ak nám dá falošné, o problémy nestojíme. Na informáciách sa pýtame pracovníčky, kde sa dajú zmeniť peniaze už po anglicky. Ona nám ukazuje na pobočku banky. Bankár nám dáva podstatne horší kurz - 3,6 kvôli poplatkom, ktoré si banka účtuje. Asi sme si mohli zmeniť menej, máme však istotu. Bankár sa nás pri odchode pýta, ako sa povie “Thank you" "eslovaco”. S úsmevom odpovedáme “Ďakujem”.

Smerujeme znovu na informácie, aby sme sa spýtali, kde stojí MHD, ktorou sa dostaneme na pláž Copacabana (tiež sme sa to mohli spýtať rovno pri prvej návšteve :) ). Pracovníčka nám ochotne odpovedá - stačí odbočiť za rohom doprava - cena R$14,99 za osobu. Ponáhľame sa na zastávku, lebo akurát prichádza náš modrý autobus - označený premium linka 2083. U šoféra si kupujeme lístky, platíme 50kou. Ten však krúti hlavou - nemá nám ako vydať. Vraví, teda snaží sa nám vysvetliť, že keď budeme vystupovať, máme si vypýtať R$20 pomocou lístka, ktorý nám podáva. Máme jednu veľkú batožinu, ktorú si berieme cez turniket v autobuse. Tu si ľudia nedávajú batožiny dole do batožinového priestoru asi kvôli obave z krádeže. Prechádzame až na koniec autobusu, kde máme viac voľného miesta. Autobus sa pohýňa a po chvíľke vidíme diaľnicu, ktorá začína krásnym mostom.

Diaľnica sa začína plniť, pretože je poobedie - začína špička. Popri autách sa prechádzajú domáci a predávajú rozličné veci - od vody, cez nejaké suveníry až po miestne cukríky. Za celý čas sme však nevideli nikoho, kto by im zastavil.Cesta by mala trvať približne hodinu, po pár minútach v zápchach začíname strácať ilúzie. Slnko tu zapadá už okolo 6 poobede, teraz sú približne 4 hodiny. Chceli by sme ešte prvý deň využiť a pozrieť si aspoň kúsok zo slávnej Copacabany. Po pol hodine sa dostávame do centra a skutočné zápchy ešte len naozaj začínajú.Túto dovolenku máme naozaj šťastie na zápchy. Čo je ale horšie, títo ľudia asi nevedia ako nastaviť klimatizáciu v autobuse. Schladili to asi na 15 stupňov a my si už pomaly nemáme ani čo dať na seba, lebo všetko teplé už máme na sebe a stále je nám zima. Autobus nestojí na veľa zastávkach, avšak celá cesta sa nám vlečie. Trvalo to celé dve hodiny, kým autobus vstupuje na Copacabanu. Konečne ju aspoň od cesty vidíme. Je celá lemovaná palmami a búdkami s občerstvením.

Hotel máme asi 500 metrov od pláže, kým tam však prichádzame, je už tma. Recepčný nám hneď po príchode ponúka možnosť fakultatívneho výletu na sochu Krista, Cukrovú homoľu a ešte na nejaký amfiteáter spolu s obedom za R$200. My si to však radšej prejdeme sami. Večer sa už len motáme uličkami nočného Ria. Všade to žije, plno ľudí, napriek tomu cítime taký zvláštny pokoj a šťastie. Zajtra si pozrieme to naj z Ria.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?