Zázračné mesto

Autor: Peter Korenek | 18.10.2015 o 18:28 | Karma článku: 7,58 | Prečítané:  2192x

Má len 450 rokov, napriek tomu v ňom na ploche 1260 km2 býva približne 11 miliónov obyvateľov. Patrí medzi najkrajšie mestá na svete vďaka svojím neuveriteľným scenériam a temperamentným ľuďom. Už viete o akom meste hovoríme?

Mesto označované ako jedna z najväčších turistických atrakcií južnej pologule, mesto, ktoré vo svojom mene má pomenovanie neexistujúcej rieky na svete. Hovoríme o rieke januára, teda o meste Rio de Janeiro. Pomenovanie získalo podľa mesiaca, v ktorom bolo územie tejto perly Južnej ameriky prvýkrát objavené v roku 1502. Založené bolo o pár desiatok rokov neskôr a to v roku 1565. Mesto je v súčasnosti stredobodom turistického ruchu v Brazílii. Medzi top atrakcie patrí socha Krista, Cukrová homoľa, Copacabana, Ipanema. Tieto atrakcie boli cieľom aj našej dvojdňovej návštevy Ria v septembri. Aj keď sú od seba pomerne vzdialené, je ich možné bez väčších problémov stihnúť aj za taký krátky čas.

Doprava v Riu je dobre riešená mestskou hromadnou dopravou - či už autobusmi alebo metrom. Jediným problémom sú zápchy, ktoré dokážu hlavne autobusy výrazne spomaliť. Ak chcete ušetriť čas, odporúčame použiť taxi. Slnko vychádza dosť skoro - už okolo piatej, ale zapadá už okolo šiestej. Preto netreba leňošiť v posteli ako sa to stalo nám a treba skoro vyraziť. Hotel sme mali kúsok od Copacabany, takže každé ráno sme si mohli vychutnať pohľad na veľké vlny a opar, ktorý zahalí celú pláž sviežim morským vzduchom. Áno astmatici, toto je aj pre Vás dobrá destinácia, ale pomôže každému.

Popri pláži sa nachádzajú vždy ochotní taxikári, ktorí Vás odvezú kam si zaželáte. Nám chýbala opäť raz portugalčina, takže pár slovami a ukázaním na Corcovado taxikár pochopil, kam chceme ísť a dokonca nám na kalkulačke ukázal, koľko to asi vyjde - R$30 na jednu osobu a R$40 pre dve. Bez väčšieho váhania sme nastúpili a vodič nás šikovne po vedľajších uličkách dostal až po horu, na ktorej je postavený jeden zo siedmich nových divov sveta. Šikovne sa vyhol zápcham, takže sme ušetrili asi pol hodinku z nášho zaspatého rána. Na naše počudovanie taxameter ukázal iba R$24 - asi 6 eur a tie si taxikár aj vypýtal. Ako sme vystupovali, ukázal nám na mini vany, ktoré vraj premávajú až hore.

Jeden z vodičov sa nás hneď ujal, pýtal si R$50 na osobu za cestu hore dole. Nastúpili sme si a on nás zavrel vnútri a odišiel fajčiť. Po desiatich minútach sme si povedali, že dosť. Dominike sa podarilo šikovne otvoriť okno a zvonku otvorila dvere. Ušli sme mu, ani si to nevšimol :) Alternatívou za rovnakú cenu je vláčik alebo skôr zubačka, ktorá premáva až hore.

Chodí každých 20 minút, ale ak si nerezervujete lístky dostatočne skoro, počkáte si aj hodinu kým prídete na rad kvôli kapacitným dôvodom (pokladne stíhali, ale poradovník bol dlhý). Keď už musíte čakať, je dobré využiť tento čas na návštevu blízkeho kostola, ktorý je architektonicky celkom zaujímavý.

Kto chce ušetriť čas, mal by použiť vany, kto chce romantickú cestu nech ide vláčikom.

Kým čakáte v rade na vláčik, pozrite sa aj nad seba. Uvidíte množstvo vlajok štátov, pričom nechýba ani tá Slovenská, dokonca v prvých radoch.

Počítajte s tým, že vo vláčiku je celkom aj tesno, avšak myslím si, že to spĺňa možno aj hygienické normy Európskej únie.

Cesta zvyčajne trvá asi 20 minút, počas ktorých niekoľko krát zastaví, aby sa vyhol oproti idúcemu vláčiku. Túto chvíľu využívajú podnikaví domáci, aby predali minerálky priamo cez okná vláčiku. Keď sa vláčik pohne, veľakrát si vymieňajú peniaze za fľašky vody za behu predajcu. Celková dĺžka cesty je 3,8 km. Cestuje sa džungľou a na chvíľu sme mali pocit, že nie sme vo veľkomeste ale v neskrotenej prírode - zeleň kde sme sa pozreli, exotické plody, ktoré doteraz nevieme čo boli zač, vtáčiky spievali, no krása.

Keď vláčik zastavil a vystúpili sme, prvýkrát vidno sochu Krista vykupiteľa. Od sochy nás delí ešte 223 schodov, pre pohodlnejších tam je aj výťah. Cesta schodmi odmení každého aj krásnymi pohľadmi.

Ešte kúsok vyššie a stojí pred Vami ON.

Stáli sme na hore Corcovado, 710 metrov nad morom. Od roku 1922 do roku 1931 tu nanosili stavitelia vyše 600 ton materiálu a postavili sochu vysokú 30 metrov. Pod nami a Jeho náručami, ktoré sú široké 28 metrov ležal svet. Mesto bolo z každej strany iné. Z jednej bolo vidno more, ostrovy a bytovky, z druhej blýskajúce sa pláže, zeleň národného parku Tijuca, krásne zátoky, po ľavej strane na kopci čnejúci sa štadión Maracana a naproti stojacú majestátnu Cukrovú homoľu.

Zostali by sme tam snáď do nekonečna. Ten pohľad nás obaril svojou veľkoleposťou, pohladil na duši pri pohľade na sochu a nakoniec zahrial dobrým pocitom, že sme videli niečo také krásne.

Kým sme zišli dole, bol skoro obed, taxíkom sme sa rýchle presunuli na Cukrovú homoľu - samozrejme so zápchami, pri ktorých aj vodič strácal nervy. Mestskou dopravou by sme tam boli hádam za dve hodiny. Cesta nás vyšla opäť cca R$25. Lístky na lanovku stáli R$60 na osobu. Tá hora bola ale obrovská, ale zároveň neuveriteľne strmá, žiadnym iným dopravným prostriedkom ako lanovkou a helikoptérou sa tam nedostanete.

 

Cukrová homoľa (Pão de Açúcar) dostala svoj názov v 16 storočí. V tomto období sa rozvíjal obchod z cukrovou trstinou. Jedného dňa nakladali námorníci veľké množstvo cukru na lode, ale predtým si ich pripravili na brehu a naukladali ich na kôpky. Pri pohľade na horu sa im podobala na vysokú kôpku cukru a nové pomenovanie bolo na svete. S Cukrovou homoľou sa viaže jedna príhoda z minulosti. Vraj istý turista po výstupe na túto horu povedal: "Prišiel som do Ria zomrieť. Keď som ho uvidel, rozhodol som sa žiť." Môžme povedať, že vidieť sa ho rozhodne oplatí. 

Doprava na Cukrovú homoľu pozostáva z dvoch krokov. Nastupuje sa v dolnej stanici neďaleko pláže Botafogo. Prvá lanovka premáva najprv na prvú horu Morro da Urca, ktorá má 220 metrov. Osvieženie tu poskytuje množstvo bufetov a jedna predajňa s výborným ovocím. Samozrejme všetko s cukrovou prirážkou na cene.

Na prvej hore bolo treba pomaly odháňať vrtuľníky, lebo ich tam toľko lietalo ako múch.

Druhá lanovka premávala až na Cukrovú homoľu (396m nad morom).

Z Cukrovej homoľe vidno Copacabanu ako na dlani a v diaľke zas môžte zakývať soche Krista.

 

Po odchode z tohto krásneho miesta nám myšlienky zostávali stále na vrchole. Predsa len nás čosi ťahalo vpred. Bola to predstava prechádzky po krásnej Copacabane a Ipaneme. Cestou na hotel sme odskúšali miestnu dopravu, lebo nám zastala presne pred nosom. Každá linka mala napísané koľko stojí cesta. Bola to fixná cena na ľubovoľný počet zastávok. Naša stála R$ 3,4. Za 10 minút sme boli na Copacabane. Odporúčam každému poprechádzať sa aj po miestnych uličkách, ktoré skrývajú na stromoch prírodnú dekoráciu.

Vzduch bol horúci, pláž zlatistá, voda priezračná a vlny k tomu obrovské. Copacabana má približne štyri kilometre peknej širokej pláže. Odporúčame každému prechádzku. Veľa ľudí sa tu nekúpalo práve kvôli veľkým vlnám. Údajne sú tu tiež silné morské prúdy. No nenamočte si však aspoň nohy, to sa nedá, to musí každý skúsiť na tejto preslávenej pláži.

Keďže sme bývali približne v strede Copacabany vydali sme sa najprv na západ. Plážové hry, zábava, ale aj slnenie. Toto všetko sme tu našli. Keďže sme boli v Riu mimo hlavnej sezóny, pláže neboli také preplnené. Po ceste sme si dali úžasný osviežujúci nápoj - kokosovú vodu. Kto to ešte neskúsil doteraz ako ja, v Riu je ten pravý čas. Z chladničky predajca vytiahol jeden ešte zelený kokos, mačetou odsekol vrch, podal nám slamku a potom čerstvý kokos. Kokosy tvorili náš hlavný pitný režim celý čas. 

Prešli sme si celú západnú stranu pláže a plynule sme prešli na Ipanemu, ktorá už bola o dosť plnšia oproti Copacabane.

Každý kto je v Riu by si mal nájsť čas na to, aby videl západ slnka nad Ipanemou, je to niečo krásne. Ideálne pre vybraných paparatzi, ktorí striehnu na túto hviezdu.

Pláže však nestrácajú svoje čaro ani po západe slnka. Sú to stále miesta plné romantiky.

Na ďalší deň sme sa ešte na záver nášho krátkeho pobytu v očarujúcom Riu pobrali na východnú stranu Copacabany. Tu práve prebiehali preteky v plávaní. Kým plavci prešli cez prichádzajúce veľké vlny, mali čo robiť.

Cestou z pláže sme nakúpili posledné suveníry a naše cestovanie pokračovalo ďalej. Taxikár nás z Copacabany ochotne zobral až na medzinárodné letisko GIG v Riu. Našou ďalšou destináciou je mesto Salvador.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?