Jeruzalem severu

Autor: Peter Korenek | 14.2.2016 o 8:12 | (upravené 14.2.2016 o 11:00) Karma článku: 9,53 | Prečítané:  2926x

Tulipány pochádzajú z Amsterdamu, ktorého všetci obyvatelia sú vysokí, chodia na bicykloch, po ceste fajčia trávu a po nociach obzerajú slečny vo výkladoch. Je to všetko naozaj pravda? Boli sme sa osobne pozrieť ako to naozaj je.

Ako využiť voľno počas dňa víťazstva nad fašizmom? Čo tak si spraviť predĺžený víkend v meste, kde následky fašizmu naozaj pocítili. Navštívili sme kedysi malé rybárske mestečko, ktoré sa za svoju históriu zmenilo na nepoznanie. Mesto postavili na hrádzi (po holandsky "dam") rieky Amstel niekedy počas trinásteho storočia. V sedemnástom storočí sa, počas veľkej expanzie Holandska, stalo dôležitým centrom obchodu. Kupci z celého Holandska chodili predávať svoje produkty do vychýreného mesta. Keďže Holanďania v tom čase poznávali svet a dobýjali nové územia, dostal sa na trh nový, vtedy ešte exotický tovar - tulipán. Tento krásny kvet má pôvod v Turecku, odkiaľ ho námorníci dopravili až sem.

Hneď po príchode do Amsterdamu si ako jednu z prvých vecí všimnete práve tulipány. Vo váze, zasadené v parkoch, na pohľadniciach, magnetkách, obrazoch, no proste na každom kroku. Od hlavnej železničnej stanice stačí ísť rovno po hlavných uličkách a po chvíľke sa dostanete na hlavný trh s kvetmi.Tento trh sa volá Bloemenmarkt a nájsť ho môžete kde inde ako pri kanály na ulici Singel. Ponúka nekonečný výber zo živých kvetov, ale aj s výber cibuliek pre záhradkárov. Práve tulipánové cibuľky sa stali typickým suvenírom z Amsterdamu. Naše už čakajú na jar v záhrade, aby mohli ukázať svoj šarm v plnej kráse.

Kde však nájsť najviac kvetín na svete na jednom mieste? No predsa v Keukenhofe. Sedem miliónov cibuliek tulipánov, hyacintov a narcisov čakajúcich na svojich obdivovateľov. Tento rok si ich môžete pozrieť od 26.3.2016 do 16.5.2016 počas celého dňa. Milovníci pestrých farieb, omamujúcich vôní a prechádzky prírodou si určite prídu na svoje.  Kto sa chce na ne pozrieť rýchlo a pohodlne, priamo z letiska odchádza linka 858 až k týmto prekrásnym záhradám.

Pokiaľ však máte trošku viac času, čo tak to skúsiť po Amsterdamsky – bicyklom.  Chce to síce dobrý orientačný zmysel a aj dobrú džípíesku, ale 35 kilometrov po zaujímavej cykloceste plnej zelene a domov postavených na vode stojí určite za to.  

Po cyklotúre sme nechali pedále oddýchnuť, nemohli sme ich predsa tak vyšťaviť. Večer sme si v hoteli vybrali knižku a čítali si. Píše sa rok 1940. Hitlerova armáda zaútočila na Holandsko. Pre ľudí so žltou hviezdou na oblečení nastali ťažké časy. Pred druhou svetovou vojnou tu žila početná komunita židov, vďaka čomu si Amsterdam vyslúžil pomenovanie Jeruzalem západu. Židia nesmeli chodiť na verejnosť, podnikať, museli sa doslova skrývať. Postupne ich chytali a posielali do pracovných táborov. Malá Anna sa so svojou rodinou v strachu pred smrťou skryla vo firemnom sklade na ulici Prisengracht 263 v roku 1942. Ich úkryt bol vcelku nenápadný. Na chodbe za skriňou s knihami sa nachádzal tajný vchod, ktorý ukrýval miesto, kde žili spolu so známymi ďalšie dva roky. Nevychádzali von, nemali kontakt so svetom, jediné na čo sa spoliehali boli ich známi, ktorí pracovali vo firme. Anna si z každého dňa, strávenom v úkryte, robila zápisky. Chcela sa stať spisovateľkou. Štvrtého augusta 1944 ich však našli a deportovali. Jej zápisky sa po konci vojny dostali jej otcovi Ottovi, ktorý ich vydal ako knihu s názvom Denník Anny Frankovej. Miesto, kde sa ukrývali je sprístupnené ako múzeum. Na žiadosť Otta boli priestory ich úkrytu vypratané a miestnosti sú teda prázdne. Na stenách zostali iba úryvky z denníka, ktoré rozprávajú, aké je to žiť dva roky v neistote. 

Na múzeum sme sa veľmi tešili. K návšteve nás inšpiroval aj film Na vine sú hviezdy, sfilmovaný podľa rovnomenného románu. Po jeho zhliadnutí si priateľka prečítala aj celé Annine zápisky. Keď si čítate knihu Vaša predstavivosť pracuje na plné obrátky. Každý si predstaví po prečítaní každej vety niečo iné. Občas príbeh knihy zvyknú aj sfilmovať a vtedy režisér filmu zhmotňuje svoje predstavy a posúva ich divákovi. Návšteva miesta, kde sa celý príbeh skutočne odohral je však silný emotívny zážitok. V tomto prípade sa už nestretávate s myšlienkami iných, ale s realitou. Táto realita však bola naozaj tvrdá. Z tohto miesta bolo cítiť veľa emócií - strach, smútok, lásku i beznádej. Bol to pre nás silný zážitok.

Návštevu múzea si treba dobre naplánovať. Záujem je veľký a v rade stáť niekoľko hodín, keď ešte fúka aj silný vietor, nie je bohviečo. Múzeum však nie je to jediné, čo sa oplatí v Amsterdame pozrieť. Amsterdam by sme mohli nazvať aj mestom múzeí. Nachádza sa tu dohromady 75 múzeí. Medzi tie vyhľadávanejšie patria Rijksmuseum, múzeum Van Gogha, spomínané múzeum Anny Frankovej, múzeum Stedelijk, námorné, židovské a pre milovníkov piva zas Heineken experience. Kto chce navštíviť nejaké múzeum, v Amsterdame si určite vyberie. 

Potulky Amsterdamskými uličkami sú krásne, voda, mosty, zeleň, málo áut a zrazu zacítite čudnú, ale odkiaľ si známu arómu. Už ste ju už určite aj Vy niekedy zacítili a nemusíte byť ani fajčiar ani žiaden narkoman. Užívanie marihuany je oficiálne povolené v Amsterdame v takzvaných Coffee shopoch. Je povolené za jeden deň celkovo kúpiť a užiť maximálne 5g marihuany v akejkoľvek forme. V týchto obchodoch sú pripravení Vám kedykoľvek poradiť ohľadom ich ponuky. Najčastejšie sa jedná o ušúľanú cigaretu rôznej gramáže, prípadne takzvaný space-cake koláčik. Obchody využívajú hlavne turisti. Podľa štatistík, len malé percento domácich pravidelne užíva marihuanu, aj keď je povolená. Takže keď turista vyjde z coffee shopu a ide po ulici, známa aróma, ktorá za ním vanie, povie okolo idúcim, kde práve bol. Možno by niekto povedal, že odskúšať túto Amsterdamskú špecialitu je povinnosť. My sme to však nespravili, mali sme toho dosť z tých všetkých pachov na ulici.

Potulky mestom Vás určite zavedú aj na miesto, ktoré sa často spája s marihuanou. Sex a drogy sa často označujú ako najväčší problém spoločnosti. Nie však v Amsterdame. Len kúsok od hlavnej stanice sa nachádza štvrť, ktorá dostala pomenovanie po červenej farbe, ktorá od večera do rána svieti z veľkej časti výkladov tunajších „obchodov“. Red light district ponúka odvážlivcom možnosť doslova výberu a pre ostatných návštevníkov zas veľkú atrakciu. Dokonca sprievodcovia po meste prichádzajú na toto miesto a netradičnými úlohami motivujú ľudí, aby si toto miesto poprezerali. Pri prechádzke týmto miestom sme napríklad začuli úlohu od sprievodcu: „Spočítajte mi, koľko z nich je homo, hetero, trans.“ Popritom však dali dve varovania – na nikoho sa nečaká a a fotenie je prísne zakázané na tomto mieste. Určite to nie je miesto pre priveľmi hanblivých, ale zas nie je to nič poburujúce. Je to skôr jedna veľká atrakcia, ktorú stojí za to v Amsterdame vidieť.

Pre milovníkov romantických prechádzok by som určite odporučil plavbu kanálmi Amsterdamu. Nie sú to síce gondoly ako v Benátkach, ale svojou nekonečnou spleťou cestičiek si získajú srdcia ženských polovičiek.

Pripojte k tomu prechádzku cez najznámejší amsterdamský park Vondelpark a o príjemný večer máte postarané. Cez park sa preháňajú denne desiatky chodcov, cyklistov, bežcov a všelijakých cyklistov. Zaujímavosťou parku sú určite veľké písmená názvu mesta, po ktorých všetci návštevníci lozia a fotia sa. My sme tiež neboli výnimkou.

No a ako je to teda s tými bicyklami? V Amsterdame je ich viac ako rezidentov - viac ako 800 000. Cyklotrasy sú všade, pozor si však treba dať, aby ste po nich naozaj aj chodili. My sme chodili stále po cyklochodníkoch, raz sme však poblúdili a na chvíľku sme odbočili na chodník pre peších a zastali tam. Pozreli sme do mapy a pohli sa pár metrov po chodníku. Jeden poriadne vysoký Amsterdamčan sa postavil pred nás. Len pre informáciu -  priemerná výška muža v Holandsku sa pohybuje okolo 184cm a žien 171. Muž nás počastoval množstvom „pekných“ slov a nechcel nás pustiť ďalej. Vysvetľovali sme mu, že sme len zablúdili a nechodíme bežne po chodníku. On nás však donútil, aby sme zišli z bicykla a prešli zostávajúce tri metre peši a tlačili bicykel vedľa seba. 

Keď si chcete bicyklovanie odskúšať na vlastných nohách, požičať si bicykel môžete pomaly všade. Prvá vec, čo Vás pravdepodobne prekvapí, je že väčšina bicyklov vyzerá ako tie, čo sme používali u nás pred 30 rokmi. V štandarde určite nepočítajte s horským bicyklom. Skôr si budete vyberať, či chcete bicykel s brzdením pedálmi vzad alebo s brzdami na volante. My sme si samozrejme vybrali tie vzad. Dôvodom použitia takých starých bicyklov je vysoká pravdepodobnosť krádeže. Požičovne ponúkajú aj možnosť poistenia. Štandardom je tiež, že si ako zálohu nechávajú vodičský, častejšie však občiansky preukaz. Ak ho chcete späť, bicykel si radšej strážte presne podľa inštrukcií a zamykajte ich zámkami. My sme si doniesli taký zámok aj domov ako darček. Zatiaľ sme ho však nepoužili,  lebo je príliš ťažký, pretože sa nášmu crossovému zdal byť priťažký. Čo sa požičovní týka, vyberajte si overené a vždy si skontrolujte, či majú všetko ako je predpísané. Pri našej druhej výpožičke sme si neskontrolovali príslušenstvo a chýbala nám jedna súčiastka nosiča na zadnom sedadle a Turek v požičovni si to pri prevzatí bicykla nevšimol, ale pri vrátení už hej. A zapýtal si za opravu.

Ak máte ešte síl na bicyklovanie, nevynechajte ani 30 kilometrov vzdialené mestečká IJmuiden či Zaandvort.

Aj keď v Holandsku stále fúka, na plážach v týchto mestečkách sa dá celkom príjemne oddýchnuť. V lete bývajú dosť preplnené, ale ak sa vyberiete v čase, keď je otvorený aj Keukenhof, veľa ľudí tam nenájdete. Kúpať sa síce asi nebudete, ale morský vzduch zaručene prospeje pľúcam každého človeka.

Amsterdam si získal naše srdcia svojimi kanálmi, prírodou, históriou a láskou k športu. Netradičné atrakcie tohto mesta však tiež prispievajú k jeho atraktivite a určite priťahujú turistov. Necháte sa pritiahnuť aj Vy?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?