Súostrovie Cairú leží asi 60 kilometrov južne od mesta Salvador. Pozostáva z 26 ostrovov, z ktorých iba tri sú obývané - Cairu, Tinharé a Boipeba. Brazília má iba dve súostrovia tvorené iba ostrovmi a súostrovie Cairú je jedno z nich. Najznámejšou dedinkou ostrova Tinharé je dedinka Morro de Sao Paulo. Objavil ju v roku 1531 Martin Alonso de Souza. Napriek tomu, že dedinku objavili tak dávno, zachovala si svoj typický ráz veľmi dlho. Jej obyvatelia sa dlhodobo venujú rybárčeniu. Až do sedemdesiatych rokov nemala dedinka žiaden telefón alebo elektrické svetlo. Trvalé napojenie na elektrickú sieť bolo vybudované až v roku 1985. Bol to práve turizmus, ktorý priniesol civilizáciu do tejto zabudnutej dedinky. Veľký boom turistov prišiel v čase hippies, pretože turisti tu našli miesto plné pokoja a neprebádaných pralesov.
Ostrov Cairú je jediný zo súostrovia, ktorý má spojenie s pevninou cez most. Ostatné ostrovy sa musia spoliehať iba na dopravu po vode alebo vzduchom. To je tiež dôvodom, prečo v Morro de Sao Paulo nie sú vybudované normálne cesty a autá tu vôbec nejazdia. Výnimkou je len traktor, ktorý každé ráno zberá odpadky a ambulancia. Odmenou za túto daň je krásna čistá príroda.
Kedy je najlepšie navštíviť Morro de Sao Paulo? My sme si vybrali september. Obdobie dažďov skončilo a stále sme boli mimo sezóny. Cez deň teploty atakovali 30 stupňov, večer zas klesli na 20. More bolo vždy teplučké a turistov veľa nebolo. Tí prichádzajú najviac od decembra do februára, vtedy je tu nával.
Na ostrov sme prišli zo Salvadora katamaranom. Mojou radou je zobrať si kinedryl. Domi si ho nezobrala, bohužiaľ ... Katamaran pláva po otvorenom mori a vlny zvyknú dosť hádzať. Našťastie má každé miesto na sedenie prichystaný sáčok, pre istotu.
Po príchode na ostrov sme museli zaplatiť pobytovú taxu, údajne pre zachovanie prírodných pomerov - R$ 10 na osobu. Potom nás privítali taxikári. Zabudnite na luxusné limuzíny. Batožinu Vám namiesto áut odvezú svalnatí nosiči na fúrikoch. Za prácu si patrične zapýtajú R$ 30.
Nám však dobre padla rozcvička po dvojhodinovej plavbe :) Všade po dedinke boli iba chodníky, pekne upravované, pretože pracovníci ich čistia každé ráno. Do našej poussady z prístavu trvala cesta asi 10 minút.
Deň, keď sme prišli bolo škaredo. Boli sme unavení z cesty, išli sme sa však prejsť na pláž. Mali sme pocit, že voda je všade veľmi plytká, že sa ani neokúpeme. Rozmýšľali sme, či to bola dobrá voľba sem prísť. Režim dňa sa tu riadi východom a západom slnka a tiež prílivom a odlivom. Domáci nám povedali, že výška hladiny kolíše podľa prílivu, ale stabilne hlbšie vody sú na pláži Gamboa. Povedali sme si, že sa na to vyspíme a zajtra uvidíme, čo spravíme. Slnko tu vychádza o 6 ráno a o 6 večer zapadá. Je preto dôležité prispôsobiť sa novému režimu.
Ráno nás zobudil kohút kikiríkaním do pekného slnečného dňa. Rozhodli sme sa, že si pozrieme Gambou. Vydali sme sa teda dedinou smerom k prístavu. Po malej chvíľke chôdze sme sa ocitli na pláži, na ktorej by sa dalo výborne kúpať, bola pekná a čistá. Pláž nebola veľká, pokračovali sme teda ďalej.
Mysleli sme si, že sme už na pláži Gamboa. Prešli sme cez zopár väčších skál a zbadali sme pred nami ďalšiu peknú pláž. Vtedy sme si uvedomili, že sme si prešli tie isté pláže, čo predošlý deň a zrazu sa nám už veľmi páčili. Jediný rozdiel bol v tom, že svietilo slnko :) A my sme plánovali odísť... to by bola veľká chyba.
V Morro de Sao Paulo sme mali rezervované 4 noci a vedeli sme, že budú strávené naozaj prijemne. Každý deň sa v niečom podobal predchádzajúcemu, ale bol v niečom iný. Čo sa dá teda na opustenom ostrove bez ciest robiť? Morro toho ponúka dosť.
Ostrov má niekoľko pláží. K samotnému Morru patria 4. Kto vie prečo, ale sú pomenované podľa čísel 1 až 4. Prvá pláž je venovaná vodným športom. Je vhodná na surfovanie, člnkovanie, potápanie a je tu tiež dopadisko pre skok z neďalekého 70 metrov vysokého útesu. Nie je to ako keď skákal Tarzan z útesov a konárov, ale adrenalín je to celkom fajn. Z útesu až do mora vedie oceľové lano, po ktorom sa pomocou výstroja šmyknete a dopadnete do mora. Agentúry na ostrove ponúkajú aj iné športy, tieto sme si však najviac všimli.
Druhá pláž je viac o oddychu. Je vhodná od najmenších detí cez plavcov až po šnorchlistov. Dno mora je čiastočne kamenisté, inde úplne piesočnaté. Na tejto pláži sme strávili najviac času. Piesok je veľmi jemný, na pláži je množstvo slnečníkov a lehátok. Na konci pláže sa nachádza akoby malý polostrov, plný krásnych zákutí a veľkých kokosových paliem. Priznávam, že na ležadlách sme nesedeli ani raz, vždy sme si našli miesto v tieni palmy. So západom slnka mení pláž svoj charakter. Pribúdajú deti, ktoré začínajú hrať na pláži futbal a volejbal. Pomaly ožívajú viac aj podniky, ktoré zapínajú svetlá a plážou sa nesie brazílska hudba, často aj so živou kapelou. Pribúdajú stánky s občerstvením - väčšinou pojazdní predavači koláčov tunajšej výroby, čerstvého ovocia alebo miešaných drinkov z čerstvej šťavy a trochou alkoholu nejasného pôvodu. Nikoho neprekvapí, že okolo neho prejde predavač s fúrikom, z ktorého predáva zo stromu práve pozberané banány, hrozno či iné plody, ktoré doteraz neviem pomenovať.
Tretia pláž je niečo medzi druhou a štvrtou plážou a nielen číslom. Aj na tejto pláži sa vyskytuje početné množstvo reštaurácii a poussad(penziónov), ale je o čosi tichšia. Prevládajú tu plytké vody a je tu väčší počet člnov, ktoré používajú ľudia na rybolov. Keď svieti slnko, plytké vody vyzerajú ako z obrázkov azúrové s množstvom koralov okolo nízkych skál. Tretia pláž je obzvlášť vhodná aj na šnorchlovanie, pretože blízko brehu sa nachádza ostrov tvorený koralmi.
Štvrtá pláž je najtichšia, ľudí tu stretnete zopár. Hranica medzi plážami je dosť nejasná - jedna plynule prechádza do druhej. Táto pláž je zároveň najdlhšia, lemovaná palmovým hájom. Ako stvorené na večerné prechádzky po pláži alebo ranný beh ( odskúšali sme obe). Palmovým hájom začína skutočná džungľa plná zelene, spevavých vtákov a exotických zvierat. Jedna opička nám dokonca zapózovala.
Na stromoch vo výške sú samé mladé kokosové orechy, ktoré si od predajcov kupujeme na pláži za cca R$5.
Kto by chcel fotiť obrázky tropických panorám, tu by si prišiel na svoje.
Za štvrtou plážou sa nachádzajú ďalšie - praia do Encanto, Garapua a iné. Nám na ne už nevyšiel čas, lokálne cestovky ponúkajú výlety na všetky buď loďou, alebo 4x4 džípmi. Napríklad na Garapuu za R$65. Podľa obrázkov môžete očakávať neporušenú prírodu a ďalšie pekné pláže.
Samotná dedinka Morro je pro-turisticky orientovaná - od spomínaných reštaurácií, cez niekoľko menších potravín, ktoré vznešene nazývajú supermercado, množstvo predajní s oblečením a suvenírmi. Sú tu dva bankomaty a skoro všade sa dá platiť kartou. Pozor však na maximálny limit na výber. Oficiálne je to R$ 1000, nám nedovolilo vybrať ani 800. Čo sa týka občianskej vybavenosti, nechýba tu škola, škôlka či lekár s mobilnom ambulanciou. Po celom ostrove chodia tiež policajti na motorkách, takže je tu bezpečne. Každé ráno tu upratujú chodníky pracovníci, niekto predsa musí poupratovať aj neporiadok po sliepkach, ktoré sa občas cestou preženú.
Kto by dostal chuť na trošku histórie, nájde si tiež svoje. V meste sa nachádzajú pozostatky budov z 18. a 19. storočia. Nájdeme tu starodávny prameň, z ktorého doteraz vyviera voda, či starobylé teatro. Keď pokračujeme severne od prístavu vynorí sa pred nami opevnenie z dôb minulých, ktoré sa tiahne prakticky od prístavu po prvú pláž. Toto opevnenie pochádza zo 17 storočia, keď ho postavili aj s malými budovami, v ktorých boli pripravené delá na obranu zátoky Všetkých svätých. Morro de Sao Paulo zohralo svoju úlohu aj počas druhej svetovej vojny. Pri brehoch prvej pláže stroskotala nemecká ponorka, čoho následkom bolo zapojenie Brazílie do vojny.
Na celý ostrov dáva pozor krásny biely maják, ktorý po zotmení stále naviguje tunajšie rybárske loďky, aby našli cestu až domov. Keď sa vyberiete pozrieť si maják z blízka, uvidíte miesto odkiaľ sa skáče na prvú pláž (Tirolesa) a tiež nádherný výhľad na celé Morro.
Z druhej strany majáku, hlavne pokiaľ idete večer na prechádzku, Vás čaká ešte jedno predstavenie. Pódium plné divákov s cvakajúcimi fotoaparátmi je už pripravené. V hlavnej úlohe sa predstaví herec s menom Sol, teda naše slniečko. Západ slnka na tomto mieste chytí každého za srdce. Predstavenie dlho netrvá, spája však ľudí, z ktorých sa pri pohľade naň stávajú kamaráti. Na konci predstavenia ľudia vstávajú a svojmu obľúbeného hercovi pekne aj zatlieskajú. Temperament sa v nich rozhodne nezaprie. Tak ako všetky večerné predstavenia, aj toto sa končí za tmy.
Po zábave, športe, poznávaní a kultúrnom predstavení sa vsetci vydávame na hostinu. Každý si nájde niečo pre seba. Ten kto túži po romantickej večeri pri mori pri sviečkach má plno možností na druhej pláži. Misa pre dvoch vyjde od R$50 vyššie. Na výber sú rozličné jedlá. Grilované, vyprážané mäso, hlavne kuracie a hovädzie, rozličné šaláty a často aj morské plody, však sme na ostrove. Väčšinou je všetko podávané s fazuľkovou omáčkou a čerstvou zeleninou. Čo nám však najviac chutilo sú ich džúsy - Goiaba, Arinola, Mango či Cajú. To sú najčastejšie tunajšie džúsy. Len pre zaujímavosť, posledný menovaný je vyrobený z kešu plodov (číta sa to "kažú"). Aj Vám napadli tie dobré slané oriešky?
A viete ako rastú? Nápoj je vyrábaný z dužiny a šťavy plodu kešu, ktorého kôstka vyrastá mimo plodu na spodku plodu a to sú naše kešu oriešky. My sme sa to len tu dozvedeli :)
Štyri dni a noci nám ubehli ako voda a nastal čas, keď sme sa mali presunúť na ďalšiu zastávku - ostrov Boipeba. Na ostrov sa dá dostať tromi spôsobmi. Vzduchom, vodou a kombináciou zem-vzduch. Malé lietadlá Vás sem dopravia napríklad z letiska Salvador SSA. Pripravte sa, že to nebude lacné - R$400 až 500 na osobu a smer. Druhou možnosťou je ísť loďou z Morro de Sao Paulo, táto alternatíva vyjde R$ 75. Poslednou možnosťou, ktorou sme sa chceli vydať aj my, je presun džípmi 4x4 skoro na koniec ostrova Tinharé a odtiaľ kúsok loďkou za R$ 95. Táto alternatíva sa nám pozdávala kvôli zážitku z džípov a kvôli tomu, že Domi mala plné zuby divokej jazdy loďou. Zašli sme teda do lokálnej cestovky, ktorá ako jedna z mnohých ponúkala výlet na Boipebu. Pracovníčka nám slabšou angličtinou vysvetľovala ako to chodí. Náš výlet bol však iný ako ponúkali oni, lebo my sme chceli na ostrove zostať dve noci a oni ponúkali len spiatočné výlety v rámci jedného dňa. Hrozilo by, že cestu by sme si museli zaplatiť 2x, čo sa nám nepozdávalo. Tak sme sa odišli poradiť, čo ďalej. Na Boipebe sme mali už rezervovaný hotel, ktorý sme však mohli zrušiť za storno poplatok polovicu sumy. Zároveň sme mali pocit, že na ostrove Tinharé ešte je čo pozerať. Avšak náš pôvodný cestovateľský cieľ bola Boipeba. Boipeba má mať krásnu nedotknutú prírodu. Dokonca aj domáci v našej poussade povedal, že stojí za to ju vidieť, ale treba na to aspoň tri noci. Čiastočne sme sa aj báli, či sa stihneme dostať do Salvadoru načas na ďalší let, lebo to treba skombinovať loďku, džípy, katamaran a ešte aj dopravu z Mercado Modelo na letisko. Nakoniec sme si povedali, že sme aj na oddychovej dovolenke, netreba to uponáhľať, zostávame v Morre, ale pôjdeme pozrieť iné pláže. V našej poussade sme si zajednali ešte dve noci naviac, dokonca aj s lepšou cenou ako cez booking.com. Je rozhodnuté.
Ďalší deň sme išli pozrieť na pláž s názvom, ktorý mi trochu pripomína africkú krajinu, Gamboa. Domáci nám povedali, že sú dva lacné spôsoby ako sa tam dostať. Z prístavu Morro chodí loďka za R$ 3 na osobu asi každú polhodinu. Druhá možnosť je tá, ktorú si my dobrodruhovia vyberáme a to pešia túra cez džungľu a popri mori. Táto cesta je možná len v istých časoch cez deň, pretože ako nám domáci Pedro ukazuje, príliv je niekedy taký veľký, že sa z tade nedá prejsť. Najlepšie vraj bude, ak pôjdeme ráno okolo 8 tam a späť okolo 4 poobede.
Tak sme sa aj vydali na cestu. V dedinke Morro sú trasy celkom pekné označené, pár metrov od našej poussady sa nachádza prvá značka, ktorá navrhuje popri prameni smerom na džungľu. Poviem Vám cesta to bola zaujímavá. Všade stromy, ktorých druhy sme videli prvýkrát v živote. Listnaté stromy striedali palmy, hore-dole obtočené listami. Všetky rastliny rástli na červenkastej pôde s hustým zeleným porastom.
Odvšade bolo počuť zvuk hmyzu a vtákov. Priali sme si, aby tam neboli nejaké hady. Občasne sa medzi zeleňou znenazdajky objavili malé drevené domčeky so strechou z lístia a konárov tunajších stromov. Vedľa domov boli nádoby na zber dažďovej vody, žiadny vodovod, ba ani elektrina. Všetko pekne na prírodno. Cestičiek bolo neúrekom. Párkrát sme zle odbočili, ale bez väčších problémov sme sa dostali až k pobrežiu.
Tu nás privítala pláž Praia Porto de Cima a za ňou Praia Ponta da Pedra. Bol stále odliv a po uzučkej piesočnatej pláži sa dalo pekne prejsť aj popri mohutných kameňoch vyčnievajúcich z vody. Voda jemne obmývala kamene, na ktorých sa statočne držali malé kraby.
Prechádzali sme popri vysokom útese, pri ktorom bolo varovanie pred posunom skál. Mal zvláštnu farbu - hnedo-oranžovo-ružový. Na jeho konci bolo vidno malý pramienok s vytekajúcou vodou, pod ktorou boli ľudia. Z jemného prachu zo skál a vody vznikalo bahno a toto si ľudia dávali od päty po uši. Asi bolo liečivé.
Takíto divosi išli s nami ďalej po čoraz širšej pláži a na jej konci sa hádzali do mora. Domáci tieto aktivity nazývajú bahenné kúpele. More tu bolo čistučké. Otvárala sa pred nami celá pláž s niekoľkými lehátkami a slnečníkmi. Boli sme v cieli. Cesta nám trvala asi 45 minút.
Bolo tam krásne. Voda bola asi 3 metre hlboká, potom bola viditeľne hlbšia. Žiadne kamene, malo ľudí vo vode - väčšinou jeden až dvaja. To bol raj pre naše šantenie vo vode. Ešte pred kúpaním sme si šli pozrieť dedinku Gamboa. Tá bola maličká, zopár obchodíkov, reštaurácii a prístav. Malé ale pekné. Ako sme sa vracali z dedinky smerom k pláži a práve vtedy prišli rybári s úlovkom. Triedili si veľké ryby a malé rybky dávali bokom. Asi meter od nich bola 40 cm ryba, ktorá vyzerala ako nafúknutý ostnatý ježko.
Dúfali sme, že takú v mori nestretnete. Keď sme prešli oblasť so zakotvenými loďkami, zbadali sme pre nás dokonalé miestečko, kde sme sa rozložili. Áno, uhádli ste. Opäť to bolo pod kokosovou palmou, avšak táto bola nižšia a košatejšia. V blízkej reštaurácii sme si objednali kokosy za R$4 kus, treba dbať na pitný režim. Zvyšok dňa bola jedna báseň kúpania. Cez obed sme si pochutnali na výbornom obede, takom že viaceré vychýrené reštaurácie by sa mohli schovať a ešte aj za zlomok ich ceny. Z Gamboi sme odchádzali s nevôľou, ale bolo treba ísť, lebo sme chceli stihnúť nízku hladinu mora. Asi sme však veru mali vyraziť skôr. Na miestach, kde sme skaly obchádzali po piesku bol teraz pol meter vody. Niektoré prekážky sme prekročili, iné sme museli preliezť cez skaly, ale dalo sa to. Keď sme prišli k džungli, nevedeli sme sa presne vydať rovnakou cestou ako sme prišli. Vsetky cestičky vyzerali rovnako. Nakoniec sme vyšli na opačnom konci Morra, na mieste, kde si domáci stavajú svoje domy. Chcú byť ďalej od ruchu centra Morra. Z celého dňa sme mali veľmi dobrý pocit.
Ďalší deň sme sa ráno rozhodli, že si Gambou znovu zopakujeme. Celý deň sme mali ako cez kopirák fantastický, jediný rozdiel bol, že cestou tam sme už vedeli kade ísť a stihli sme to za 30 minút a cestou domov sme zase odbočili inak ako sme mali a zase si trošku nadišli. Keďže na ďalší deň sme mali z Morra odísť, radšej sme si ešte deň vopred objednali katamaran do Salvadoru na Mercado Modelo.
Z Morra sa nám odchádzalo ťažko, ale tešili sme sa na nové dobrodružstvá, ktoré nás čakali. Ďalšou zastávkou sú vodopády Iguazú. Ideme z Morra katamaranom do Salvadoru, odtiaľ s prestupom v Sao Paolo do mesta Foz do Iguacu.
